Predpovedanie budúcnosti.

Často zvyknem opakovať, že astrológia nie je veštenie. Hovorím to preto, lebo viem, že ľudia si pod veštením vybavia rôzne asociácie. Napríklad tajomnú čiernovlasú vedmu, ktorá im z karát alebo gule predpovie, čo ich čaká. Za takúto vedmu sa jednoducho nepokladám. Ale astrológia s veštením majú predsa niečo spoločné.  Aj keď každá funguje na iných princípoch, oboje je len „nástroj“, pomocou ktorého človek dokáže lepšie zachytiť energie, ktoré môžu slúžiť na predpovedanie budúcnosti. Každá planéta v astrológii v podstate zastupuje energiu a rovnako tak každá karta. Ak teda človek pracuje s takýmto  nástrojom, do výkladu vkladá svoje vlastné vnemy. A v tomto bode sa zas astrológia a veštenie rozchádzajú.

Azda najdôležitejším rozdielom astrológie oproti vešteniu je, že

astrológia nepredpovedá udalosti, ale vplyvy.

Ak sa teda podľa astrológie niečo v určitú dobu, alebo určitý dátum má stať, tak sa to stane a v tom je stopercentná istota. Nie je však isté, či to bude konkrétne tá jedna udalosť, ktorú podľa postavenia hviezd môžeme predpokladať, a ktorú dokážeme v danej chvíli verbalizovať. Prečo je tomu tak? Napríklad:

Klientovi prechádzal Saturn cez ôsmy dom a blížil sa k Plutu, ktoré tam bolo ako jediná planéta. Z tohto postavenia planét sa dalo vyčítať napríklad aj to, že mu zomrie niekto blízky. To by bolo prvoplánové a „polopatistické vysvetlenie“, ktoré môžeme nájsť napríklad v astrologickej príručke. Keď však príde onen dátum, kedy má dôjsť k naplneniu prísľubu, nestane sa tak. Alebo sa tak pokojne aj stať môže. Je teda chybou astrológa, ak klientovi dopredu povie, že mu vtedy niekto zomrie? Tvrdím, že áno! Ibaže nie preto, že si kazí vlastnú reputáciu, ani preto, že o smrti sa podľa astrologickej etiky klientom ani nemá hovoriť. Skôr je to preto, že takéto prvoplánové predpovede robia astrológii opičiu službu. Klient sa sústredí na ten moment a stráca poňatie toho, pre čo vlastne žije. Onen Saturn na Plute v ôsmom dome totiž prinesie udalosti, ktoré s klientom natoľko zatrasú, že bude dochádzať k jeho vnútornej zmene. Nie je dôležité čo sa stane, ale to, že sa niečo stane a to čo sa stane uňho spôsobí  zmenu.

V tomto sa teda astrológia líši. Existuje len istota toho, že sa niečo stane a že energia toho, čo sa udeje, bude mať pre nás v nasledujúce obdobie veľký význam. Ukáže sa nám totiž  presne to, čo potrebujeme spracovávať a teda sa s tým budeme v budúcnosti potýkať.  Pokiaľ to nie je nič svetoborné, nejde o chybu. Niektoré veci jednoducho nedokážeme chápať v daný moment a ich zmysel sa nám odhalí až neskôr. Ide o to vedieť tieto udalosti interpretovať a poradiť klientovi čo to pre neho znamená a hlavne ako má s tým ďalej pracovať, žiť. Ide totiž o rozoznanie energií, pochopenie štruktúr.

Mohlo by sa zdať, že pokiaľ ide len o interpretáciu, astrológia vôbec nefunguje, lebo každý si to bude vysvetľovať po svojom a existuje nekonečné množstvo riešení daného tranzitu, ktorý môže slúžiť na predpovedanie klientovej budúcnosti.

Predstavte si, že ste prekladateľ a dostanete do rúk zložitý odborný text. Môže ho preložiť vaša 10 ročná dcéra? Nemôže, pretože neovláda tento cudzí jazyk a nemá odbornú vedomosť. Môže ho preložiť syn, ktorý bol pol roka v cudzom štáte, kde sa týmto jazykom hovorí? Môže, ale záruka, že to bude preložené správne a dokonca, že to bude aj po slovensky neexistuje. Tak ako interpretácia textu, aj interpretácia astrologických aspektov má svoje pevné pravidlá.

Nemôžete preložiť anglické slovo TREE ako AUTO. Môžete ho preložiť len ako STROM, STROMČEK, alebo ho nahradiť ako JAVOR alebo RASTLINA. Tak isto nemôžete Neptún/Merkúr interpretovať ako obdobie, kedy môžete smelo začať študovať analytiku, lebo budete neskutočne presní. Práve naopak.

Existujú určité štruktúry a vzorce a pomocou nich sa interpretuje možná budúcnosť.

Pretože astrológia nie je hra na šípky, kde sa skúšame trafiť presne do čierneho, ale pomoc utrápenému alebo hľadajúcemu človeku, s ktorou môže rozoznať nuansy svojho života, ktoré mu život ponúka, slúži na pochopenie zmyslu života, pre ktorý sa človek narodil, na hľadanie duchovnej príčiny chorôb, alebo na rozpoznanie energií daného obdobia, aby ich človek mohol využiť maximálne vo svoj prospech.

Je úžasné, ak môžete v ťažkých chvíľach plávať s prúdom a nie sa brodiť v protiprúde dravej rieky.

S priateľkou sme na túto tému viedli nasledovnú polemiku:

„Unavená niečo očakávať.... neznie to ako rezignácia? Ozaj, kde je hranica medzi plávaním po prúde a rezignáciou? V poslednej dobe už pochybujem asi o všetkom, lebo na jednej strane "splní sa Ti len to, čomu uveríš" - na druhej strane "nemaj očakávania". Vždy som počúvala a čítala, že pre prejavenie duchovna je potrebne potlačiť EGO, teraz ktorýsi tvrdí, že je to blud a vzniká tak ovládateľné stádo ovečiek. Roky počúvam, že priania treba mať v prítomnom čase ("mám nové auto, teším sa z neho") a zápory (nemám problém, nefajčím atd.) sú vo vzťahu k motivácii zlé, nedávno som ale našla dosť kritický článok k tomu, že predsa nemá význam presviedčať sa o tom, čo nie je a že tým sama seba vedome klamem. Dosť veľa názorov a vecí, ktoré sa mi zdali relatívne stabilné, sa krížia s inými a kývajú v základoch. Jediné, čo mi zatiaľ nikto nespochybnil, že ak chcel Stvoriteľ niečo pred človekom ukryť, lepšie miesto, než v človeku samom, určíte nájsť nemohol :-) a druhé, že keď sa svet takto chaosí, prináša dobu, keď sa mám naučiť, že  si z toho všetkého netreba vyberať hlavou, ale pocitom.“

„Rezignovať  a nemať žiadne očakávania....ak  z astrológie vidím, aký mam rok, čo mám robiť, že ma čaká veľa skúšok, aby ma naučili určiť si hranice, viem, že by to nešlo bez toho, aby som o niečo neprišla, hoc aj o  veľa. Rezignovať bolo východisko zo situácie, zároveň veľmi prepotrebné. Až keď som nahlas rezignovala, keď som vyslovila , že odmietam takto ďalej pokračovať, a čakám na jasné znamenie ako ďalej, veci sa začali znovu hýbať. Zázračne a neuveriteľne hýbať. Za 24 hodín sa vyriešili veci, ktoré čakali trištvrte roka. Ten pocit pri tom bol, akoby som odhalila čarovné zaklínadlo SÉZAM OTVOR SA! Takže rezignácia v rovnakej chvíli znamenala aj potlačenie toho čo chcelo EGO, hoci nechcelo nič z chamtivosti a šlo len o obyčajné požiadavky. Ale CHCELO. Musela som sa vzdať požiadaviek môjho EGA a tým som sa zároveň odovzdala "plávaniu s prúdom" vyhlásením, že nech sa mi ukáže jasne, že čo mám robiť. Namiesto vysielania som sa teda prepla do módu prijímania...“

„Ale nemyslím si, že EGO je zlá vec. Veľa ľudí ma Ego priveľké, veľa ľudí ho má primalé. Podľa mňa platí:

Nad nikoho sa nepovyšuj a pred nikým sa neponižuj. Buď sám sebou.

Chcel snáď Stvoriteľ, aby sme EGO nemali, keď nám ho dal? Nie, on chcel, aby sme s ním pracovali. EGO máme preto, aby sme vedeli porovnať, opäť však, nesmieme sa kvôli nemu ani povyšovať, ani ponižovať.  A k tomu stádu oviec. Čí vysielaš alebo prijímaš, stále treba žiť vedome, uvedomele, pocitovo. Chápať, že sami tvoríme.“

A tak nejako je to aj s nástrojom zvaným astrológia. Treba ho používať opatrne. Pracovať s ním, ale nebrať ho kategoricky. Pomáhať si s ním, ale nespoliehať sa na stopercentnú predpoveď budúcnosti a hlavne nedovoliť, aby s vami hviezdy točili.

Za roky kontaktu s astrológiou som pochopila, že najlepšie riešenia sú tie najjednoduchšie – ide len o rozpoznanie energie a jej využitie na lepší a šťastnejší život v budúcnosti.

© Astrolucia